Radoslav Rančík: Slovan potrebuje viac tímovosti, disciplíny, leadershipu, dobrej komunikácie a ochoty podriadiť sa tímu

Už je to viac ako týždeň, čo sa definitívne uzavrel ročník 2025/26 Tipos Slovenskej basketbalovej ligy. BC Slovan Bratislava obsadil konečnú druhú pozíciu a získal striebornú sadu medailí. Je to úspech, ktorý sa nerodil ľahko. Počas sezóny sa – aspoň v niektorých jej fázach – mohol zdať vzdialený, takmer nedosiahnuteľný. Napokon však belasí naplnili predsezónne predikcie, dokázali vyzvať Levičanov v boji o titul a hoci zostali tesne pod vrcholom, ich účinkovanie rozhodne nebolo márne. 

Ak by ste mali zhodnotiť sezónu 2025/26 jednou vetou, ako by ste ju charakterizovali? – spýtali sme sa Radoslava Rančíka, generálneho manažéra BC Slovan Bratislava.

„Dve sezóny v jednej. A vysvetlím aj, prečo. Začiatok bol turbulentný, uskutočnilo sa mnoho zmien v tíme. Bolo to náročné na hernú synchronizáciu, hráčsku chémiu a podobne. Nechcem tým povedať nič zlé, alebo znehodnocovať prácu bývalého generálneho manažéra Miša Ondruša, no keď som v januári prevzal pozíciu generálneho manažéra, dokázali sme – a tým nemyslím len seba, ale všetkých ľudí, ktorí pre klub pracujú – zastabilizovať situáciu. 

Urobili sme jednu zmenu, pridali dvoch hráčov, začali sme viac dbať na disciplínu, na tréningový proces a tým pádom sme dokázali chalanov dostať na rovnakú stranu. Začala sa budovať silnejšia tímová chémia. Vďaka tomu sa sformovali aj nové role pre hráčov. Bojovali sme so zraneniami, no napriek tomu chalani to spolu s trénerskou dvojicou všetko zvládli. Výsledkom bolo, že sme sa dokázali dostať do top trojky po základnej časti a mali sme pred sebou play-off. V ňom nebolo veľa tímov, ktoré by s nami chceli hrať.“

Keď si slovanisti preberali strieborné medaily, nik z nich sa neradoval, mnohí netajili sklamanie, že je po všetko. S odstupom času sa však dá hovoriť o úspechu, však?

„Definitívne. Môžem hovoriť o čase, počas ktorého som tu ja. A za ten čas sme odviedli ozaj fúru dobrej práce. Nehovorím to len preto, že sme inak nastavili veci, ale hovorím to aj z hľadiska výsledkov. Z posledných štrnástich zápasov (pred play-off) sme vyhrali dvanásť. Jeden sme prehrali vo Voluntari, druhý proti Leviciam. 

Naozaj sme sa dostali na dobrú basketbalovú vlnu. Všetko, čo sme robili, sme robili s víziou a s jasným cieľom. Nikdy sme nerobili nič, čo by mohlo byť kontraproduktívne pre tím. Atmosféra v klube sa stabilizovala, začali sme pracovať s inými cieľmi, s inou mentalitou a napokon to padlo na osoh.“

POSLEDNÝ ZÁPAS SEZÓNY BOL ÚLET

V play-off i tesne pred ním sa konečne ukázala sila Slovana. Prvé dve kolá zvládol suverénne. A finále? Súhlasíte, že keby sme zvládli druhý domáci zápas, bola by finálová séria dlhšia a dramatickejšia?

„Nedovolím si tvrdiť, že semifinálová séria proti Nitre bola jednoduchá. Bola veľmi tvrdá, ťažká. Hral sa fyzický basketbal, ktorý nám až tak nesedel, ale zvládli sme to. Išli sme do finále proti Leviciam a ten štvrtý zápas, druhý, ktorý sme hrali doma, nám zlomil krk. Neviem, prečo, ale mám pocit, že ten výsledok ako keby potlačil, až ubil morálku tímu. V podstate vyhratý zápas, ktorý sme takmer celý kontrolovali, sme v závere pokazili a prehrali. Ale to je šport. 

Posledný zápas bol už úplný úlet, aj s vylúčením Roba Howarda, Stefana Pota, Maťa Majerčáka a Mira Páleníka. Nehovorím, bolo to (vylúčenie) v súlade s pravidlami. Bol to skrat. Každý jeden z nich chcel spoluhráčom pomôcť, len nie tým správnym spôsobom. Museli sme za to pykať. Samozrejme, nepovažujem to za chybu rozhodcov. Tí museli nasledovať pravidlá, takže z tejto strany bez výhrad. Potom, keď sa to stalo, Levice už chytili zápas pevne do rúk a dávali úplne všetko, čo bolo pre našich hráčov ozaj demoralizujúce. 

Veľká gratulácia Leviciam, pretože odohrali skvelú sezónu v Slovenskej basketbalovej lige aj v Champions League a je to organizácia, ktorá funguje vynikajúco. Majú dobre nastavené veci, budujú klub celé roky. My sa máme od nich čo učiť. Máme pred sebou veľa mravčej práce, aby sme sa dostali na taký level.“

Pred sezónou si Slovan kládol za cieľ vyzvať Levice v boji o titul. To sa aj podarilo a povedzme si, že to nie je málo. Sú tímy, ktoré by dali hocičo za to, aby boli v rovnakej pozícii. Čo sú kľúčové lekcie, aby Slovan mohol o rok Levice nielen vyzvať, ale konečne aj detronizovať?

„Viac tímovosti, viac disciplíny, viac leadershipu, dobrej komunikácie, ochoty hráčov podriadiť sa tímu a nemyslieť na individuálne štatistiky.“

Keď sa v tejto súvislosti vrátime k tomu nešťastnému štvrtému finále, mnohí sme mali pocit, akoby sme sa nakrátko vrátili o pár mesiacov nazad, keďže niektoré zahraničné opory v zlomových momentoch opäť sólovali vtedy, keď nemali a celkovo neriešili situácie takticky správne. Keď sa na to spätne pozrieme, nemal byť zásah do kádra v decembri, januári či februári ešte razantnejší?

„Ťažko sa hovorí o hypotetických situáciách. Zvlášť spôsobom, že keby sme vtedy vedeli, čo sa stane, tak by sme to riešili... ale takto tie situácie nevyzerajú v živote ani v športe. Dostali sme fantastickú podporu od našich majiteľov a podmienky, v ktorých sme sa mohli plne sústrediť na prácu. BC Slovan Bratislava má fantastické podmienky, či už sa to týka zázemia v hale, vecí okolo, fyzickej prípravy, zdravotnej starostlivosti, stravy a podobne. Z tohto pohľadu pre nás majitelia klubu azda nemôžu spraviť viac. 
Čo sa týka nás, do budúcnosti budeme musieť urobiť lepší skauting, aby sme našli hráčov, ktorí v rozhodujúcich okamihoch nebudú riešiť situácie individualisticky, ale budú ochotní ich vyriešiť tímov.“

KTO SI OBLEČIE BELASÝ DRES?

Keď spomíname hľadanie hráčov, jedna sezóna sa práve skončila, čo znamená, že sa už pripravuje ďalšia. Najprv skúsme zosumarizovať, kto určite bude v Slovane pokračovať aj v ročníku 2026/27.

„Pokračovať bude Milan Szabó, David Abrhám, Matej Majerčák a Tomáš Pavelka. Zo zahraničných hráčov potenciálne Chris James. Veľa sa bude odvíjať od toho, v akej súťaži sa predstavíme. Ak to bude aj ABA liga, káder bude značné obmenený, odhliadnuc od tých chalanov, ktorých už máme podpísaných, čiže celej slovenskej squadry. Vyvinú sa však viaceré situácie, ktoré budeme musieť vyriešiť. 

Najpromptnejšie musíme doriešiť obsadenie pozície hlavného trénera a od tohto momentu sa bude odvíjať všetko ostatné, pretože filozofia a vízia, s ktorou ideme do nasledujúcej sezóny, sa výrazne líši od tej, ktorú sme tu mali. Aramis Naglič je s tým stotožnený. Poďakoval som sa mu za jeho energiu a prácu, ktorú odviedol. A nielen on sám (ju odviedol), samozrejme, (tú práci odviedol) aj s Ivanom Djordjevičom, Enrikom Smákom, Milicou Mislovičovou a ostatnými ľuďmi pracujúcimi v back office. 

Som však presvedčený, že potrebujeme nový impulz, najmä na pozícii hlavného trénera, a nový vietor do plachiet. Akonáhle obsadíme pozíciu hlavného trénera, presne viem, akých hráčov chceme typologicky hľadať, a to už bude potom naša spoločná úloha.“

Futbalový Slovan, keď teraz hľadal nového trénera, nástupcu legendárneho Vladimíra Weissa, zverejnil niektoré mená. Basketbalový Slovan asi nechce ísť celkom identickou cestou, ale predsa len, môžeme aspoň naznačiť, či sa budeme uberať cestou americkej školy, balkánskej, stredoeurópskej, či inej?

„Karty sú odkryté, mal som rozhovory s niekoľkými kandidátmi. Či to bude taká alebo onaká škola, je v tomto momente nepodstatné. Podstatné je, aby tréner sadol do filozofie a štýlu basketbalu, ktorý chceme hrať a ponúkať našim priaznivcom v nasledujúcej sezóne.“

Keď je reč o nasledujúcej sezóne, niektoré médiá, s odvolaním sa na zahraničné zdroje, už hovorili o účasti Slovana v ABA lige ako o hotovej veci. Klub však tlmil tieto zvesti vyhlásením, že až to bude naozaj definitívne, sám to oznámi. Ako ďaleko Slovan pokročil v rokovaniach s ABA ligou a ako by chcel skombinovať svoje medzinárodné povinnosti s tými, ktoré má v domácej najvyššej súťaži?

„Stále sme v období riešenia rôznych alternatív, či byť alebo nebyť súčasťou ABA ligy. Tie konverzácie sú detailné, aby sme vedeli, do čoho ideme, k čomu sa hlásime. Nakoniec to budú dvanásti majitelia ABA ligy, ktorí nás budú musieť odsúhlasiť ako nového člena. Záujem našej organizácie stále prevláda, ale nie je to čisto iba naše rozhodnutie. S potenciálnym vstupom do tejto súťaže sa zmení kvalita kádra a aj rozpočet. Berieme to maximálne seriózne ako projekt na tri roky. 

Ale vravím, ešte sme ďaleko, od toho, aby sme boli oficiálnym členom ABA ligy. Musí prísť k vzájomnej dohode vo viacerých bodoch. Napriek nášmu záujmu a rokovaniam, pripravení sme aj na variant, že by sme sa stali členmi inej medzinárodnej súťaže, či už pod gesciou FIBA, alebo inej privátnej ligy. Najbližšie týždne nám toho veľa odhalia. Hneď ako budeme mať jasno, naši fanúšikovia budú prví, kto sa to dozvie.“

NA PASIENKOCH BUDUJÚ PYRAMÍDU A NEZABÚDAJÚ ANI NA VERNÝCH

Ďalšou témou, ktorá v týchto dňoch rezonuje, je mládež Slovana. Robí sa nábor do tímov, ohlásili ste letný kemp pod vašou osobnou záštitou. Akoby chcel klub aj týmto spôsobom ukázať, že má dlhodobú víziu. Ako ďaleko ste pokročili v kreovaní mládežníckych štruktúr?

„Manažérom mládeže sa stal Juraj Dopjera, ktorý k nám prichádza z Dynama Bratislava. Máme dohodnuté mená trénerov ako Jozef Ištok, Monika Mikušová, Dominik Kubala, Rado Konečný a Štefan Suja. Už teraz robíme nábor detí, ktoré sa môžu hlásiť. Na našich webových stránkach visia potrebné informácie. 

Budeme sa snažiť vytvoriť plnú pyramídu. Nebude to záležať len od nás, ale aj od záujmu potenciálnych mladých basketbalistov. Myslíme to vážne a plánujeme to ako dlhodobý projekt. Aj zo strategického hľadiska rátame s výstavbou tréningového centra. Čo sa týka kempu, je pre nás dôležité ukázať deťom, že chceme robiť veci dobre, kvalitne a dať im priestor, aby rástli nielen basketbalovo ale najmä osobnostne.“

Čo poviete, ako osemnásobný najlepší basketbalista Slovenska, malým basketbalistom, že je najdôležitejšie? Čo im skúsite vštiepiť už na kempe?

„Teším sa na túto skúsenosť. Deti sa musia zabávať basketbalom – to im budem pripomínať. Pokiaľ sa nebavia a neteší ich to, predpoklad, že vydržia pri basketbale dlhodobo, je márny. Preto sa budeme snažiť náš kemp poňať aj zábavnou formou, nielen serióznou, tvrdou prácou, aby si deti utvorili kolektív, v ktorom budú chcieť spoločne tráviť čas. 
Pre mňa bolo vždy dôležité, či mám okolo seba dobrých spoluhráčov. Pretože ak ich máte, ak máte okolo seba ozaj dobrú partiu, motivácia zlepšovať sa v basketbale, bojovať jeden za druhého, významne rastie.“

S blížiacim sa koncom sezóny sa nielen čoraz väčšmi zapĺňali tribúny Gopass Arény, ale čoraz viac a hlasnejšie bolo počuť a cítiť fanúšikov Slovana. Prezraďte, čo sa chystá pre nich do blízkej budúcnosti?

„Teší nás záujem publika a ďakujeme za podporu, ktorú dostávame. Je čoraz väčšia a všetci ju cítime. Pokiaľ ide o divácky zážitok, budeme sa ďalej zaoberať in game entertainmentom. Dnes ešte nemáme presne vytipované prvky, ktoré budeme meniť, ale čoskoro príde rad aj na to. Už máme na stole nové návrhy, no skôr, ako vstúpia do života, musia prejsť pripomienkovaním a, nazvime to, tuningom, aby naši diváci dostávali zaujímavý program nielen počas samotného stretnutia, ale už pred ním. 

Samozrejme, naši fanúšikovia sa môžu aj v sezóne 2026/27 tešiť na kvalitný basketbal, ktorý nás bude zdobiť a ktorý bude – v zmysle našej vízie – charakterizovaný tvrdou obranou, rýchlym protiútokom a dúfajme, že aj efektnými smečmi. Najdôležitejšie, čo fanúšikovia, podľa môjho názoru, chcú vidieť, že naši chlapci budú bojovať za klub, za jeho značku, za belasé farby a že budú hrdí na to, že sú súčasťou našej organizácie.“