Generálny manažér Radoslav Rančík avizuje, že nebude tolerovať priemernosť
Osemkrát sa Radoslav Rančík stal najlepším basketbalistom Slovenska. Po štúdiách v USA hrával na rôznych adresách naprieč starým kontinentom. Pôsobil v Chorvátsku, Francúzsku, Česku, Taliansku, Turecku, na Ukrajine a bohatú kariéru ukončil doma, v Bratislave. Na Pasienkoch, vtedy ešte domovskej aréne Interu, dnes Slovana. Cenné služby odovzdával aj v drese národného tímu. Zdobila ho pracovitosť, húževnatosť, odhodlanie. Pokiaľ išlo prácu, ktorú bolo treba odviesť na ihrisku či mimo neho, nepoznal kompromisy.
To všetko, spolu s basketbalovou a manažérskou erudíciou a pestrými medzinárodnými kontaktmi, sú výborné predpoklady, aby bol úspešný aj v novej úlohe. V januári sa totiž stal generálnym manažérom BC Slovan Bratislava, keď nahradil Michala Ondruša, architekta početných úspechov z ostatných temer dvoch dekád.
Radoslav Rančík sa funkcie ujal v turbulentných časoch, keď belasí striedajú výborné momenty s podpriemernými výkonmi a zaostávajú za vysokými očakávaniami. To je však stav, s ktorými sa nik v klube nehodlá zmieriť. Najmä nie nový „GM“.
Čo vám ako novému generálnemu manažérovi preblesklo hlavou po zápase proti Leviciami?
„Ukázalo sa, že máme na čom pracovať. V momentoch, keď sme hrali tímový basketbal, pridali sme na intenzite a boli ochotní spraviť aj čosi navyše, naša hra mala kvalitu a fungovala. Takýchto úsekov však v zápase nebol dostatok. Levice potvrdili, že sú skúsený a veľmi kvalitný tím, ktorý hrá inteligentný basketbal. Práve takýto level je cieľ, ku ktorému sa chceme do budúcna priblížiť a postupne ho prekonať.“
Slovanistom sa v tejto sezóne viac darí vonku než doma. Čím si to vysvetľujete?
„Pozastavím sa pri mentálnom nastavení. Príprava na zápas sa nezačína len na palubovke, ale aj mimo nej. Ide o pochopenie a aplikáciu scouting reportov, dodržiavanie taktiky a koncentráciu počas celého stretnutia. Sú to oblasti, na ktorých pracujeme a v ktorých budeme nekompromisní.“
Už ste mali detailnejšie rozhovory s realizačným tímom a hráčmi o vašich očakávaniach?
„Samozrejme. Od začiatku som hovoril, že sa potrebujem veľa pýtať, aby som pochopil procesy, dynamiku a fungovanie celej organizácie. Keď budem mať tieto veci spracované, začneme systematicky nadväzovať na to dobré z minulosti a zlepšovať oblasti, ktoré potrebujú posun. Cieľom je, aby každý v organizácii poznal svoju rolu, bol s ňou stotožnený a napĺňal ju na maximum.“
Absencia v pohári ho škrie aj motivuje
Je majstrovský titul naďalej hlavnou ambíciou Slovana?
„Každý chce pracovať v organizácii s najvyššími ambíciami. Cieľ pred každou sezónou je rovnaký – bojovať o najvyššie priečky. Momentálne je etalónom pozícia Levíc z posledných rokov. Áno, ambícia zostáva nemenná.“
Akým problémom je neúčasť na finálovom turnaji Slovenského pohára?
„Z pohľadu organizácie je to veľmi trpké. V tom čase som ešte nebol jej súčasťou, no vnímam to ako nesplnenie dôležitého cieľa. Pozitívom však je, že získame priestor na kvalitný tréningový mikrocyklus, ktorý chceme využiť naplno.“
Sme len kdesi za polovicou sezóny. Mnohé sa ešte môže zmeniť, súhlasíte?
„Jednoznačne. Basketbal je živý organizmus. Súčasťou sú zranenia, choroby, zmeny v kádroch, úspechy aj neúspechy. Najlepší je ten, kto sa dokáže neustále prispôsobovať a posúvať dopredu – aj keby len o centimeter každý deň.“
Slovan sa chce posúvať, ale aká by mala byť jeho nová identita?
„Identita musí byť jednoznačná. Rýchly, tvrdý, nekompromisný basketbal s dôrazom na obranu. V tejto chvíli tam ešte nie sme – inkasujeme príliš veľa bodov – ale urobili sme už konkrétne kroky, aby sa to začalo meniť.“
Chyby sa prihodia, podstatná je reakcia
Čím chcú belasí prilákať divákov do Gopass Arény?
„V prvom rade konzistentným basketbalom. Talent v tíme je nesporný, vidíme to na atraktívnych akciách aj smečoch. Zároveň však chceme pracovať aj s fanúšikom mimo palubovky, aby sa cítil súčasťou diania. U nás sú vítaní všetci, bez ohľadu na vek.“
Klub avizuje, že chce intenzívnejšie využívať synergiu pod hlavičkou Slovana. Aké aktivity chystáte smerom k hokejovým fanúšikom, ktorí sú najpočetnejšou skupinou?
„Momentálne sa ešte zoznamujem s fungovaním celej športovej rodiny Slovana. Spolupráca s ostatnými generálnymi manažérmi bude postupne rásť a určite je to jedna z tém, ktorým sa budeme venovať.“
V januári ste podnikli cestu do USA aj za bratom Martinom, ktorý pôsobí v štruktúrach Chicaga Bulls. Zhovárali ste sa aj o novej etape vašej kariéry?
„Samozrejme. Martin ma podporuje v akejkoľvek roli a situácii.“
Prezraďte, aké podnety ste chceli načerpať v zámorí?
„Zaujíma ma, ako fungujú organizácie na najvyššej úrovni – ich procesy, kultúra, budovanie značky a vzťah s komunitou. Rovnako filozofia výberu hráčov: aké kvality hľadajú a čo je pre nich jasnou stopkou.“
Čo nové chcete priniesť do fungovania klubu, ktorý je na jednej strane novou značkou na basketbalovej mape, no zároveň má ako organizácie dlhoročnú tradíciu?
„V prvom rade spôsob práce a moju filozofiu. Budem tvrdý, ale spravodlivý. Budem vyžadovať maximum a nebudem akceptovať priemernosť. Chyby sú súčasťou procesu, rozhodujúce je, ako na ne reagujeme. Chceme ísť dopredu bez ohľadu na okolnosti a zlepšovať sa každý deň – aspoň o malý kúsok.“
Ako sme už viackrát spomenuli, zhruba pred mesiacom ste sa ujali funkcie generálneho manažéra. Vašim pracoviskom sa tak (opäť) stala ikonická hala na Pasienkoch, dnes nesúca názov Gopass Aréna. Aké spomienky sa vám s ňou viažu?
„Hala je miesto, kde sa vždy vracajú spomienky. Od detstva, keď som tam chodil s rodičmi a bratom, cez zápasy Interu, až po nezabudnuteľné momenty ako Harlem Globetrotters či Kareem Abdul-Jabbar... A samozrejme titul, ktorý sa nám tam podarilo získať. Presne takýto priestor chceme budovať aj dnes – miesto, kde si ľudia budú vytvárať nové spomienky.“